Smrčo Peter 1, Mojžišová Jana 1, Mandelík René1, Oravec Martin2 Aujeszkyho choroba u poľovníckych psov po kontakte s diviačou zverou – klinický prípad.
Klinické vyšetrenie Suka: apatia, vomitus, dobrý kondičný stav, prítomná hypersalivácia, unilaterálny edém na pravej strane tvárovej časti hlavy a krku s prítomnými exkoriáciami kože. Dýchanie sakadované s prítomnosťou vlhkých chrapotov. Exkoriácie spôsobené automutiláciou – intenzívnym škriabaním v edematizovanej oblasti. Pes: kondičný stav dobrý, zviera orientované v priestore, majiteľ udáva miernu apatiu, smäd a občasné zvracanie. Obe zvieratá mali platnú vakcináciu proti besnote. Vzhľadom na klinický stav suky bola vykonaná sedácia (diazepam 2 mg/kg, xylazín 2 mg/kg) a následne eutanázia (T61; 0,3ml/kg). Nakoľko psy boli dovezené z okresu Stará Ľubovňa (posledný prípad besnoty 2. 9. 2015 u uhynutej líšky), v ktorom sa opakovane laboratórne potvrdili prípady besnoty (v roku 2015: 3 prípady u líšky), po konzultácii s kolegami sme sa rozhodli zaslať kadáver na Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach (ďalej len VPÚ Košice), z dôvodu vylúčenia prítomnosti vírusu besnoty. U psa, nakoľko okrem zvracania sa ešte neprejavovali ostatné klinické príznaky a majiteľ odmietol eutanáziu, bola nariadená izolácia zvieraťa minimálne do obdŕžania výsledkov vyšetrenia na prítomnosť vírusu besnoty. V prípade zhoršenia klinického zdravotného stavu psa bola aj u neho odporúčaná eutanázia. Patologicko-morfologický nález a odber vzoriek Pri vonkajšej obhliadke kadáveru bolo zjavné znečistenie srsti okolo papule, na hrudi a hrudníkových končatinách zvratkami a slinami. Markantný bol unilaterálny edém podkožia na pravej strane tvárovej časti hlavy a krku s kožnými exkoriáciami. Na vnútorných orgánoch neboli nájdené žiadne patologicko -morfologické zmeny, okrem hemoragického zápalu sliznice žalúdka a dvanástnika. Laboratórna diagnostika Laboratórne vyšetrenie besnoty imunofluorescenčným testom (ďalej len IFT) bolo vykonané vo VPÚ v Košiciach. Negatívny výsledok IFT vyšetrenia na besnotu bol oznámený do 24 hodín od odberu vzorky. Vzorka mozgového tkaniva na virologické vyšetrenie na prítomnosť porcinného herpesvírusu bola zvoznou linkou zaslaná do referenčného laboratória na Aujeszkyho chorobu do VÚ vo Zvolene. Výsledok virologického vyšetrenia na Aujeszkyho chorobu bol pozitívny. Druhý pes bol utratený s odstupom dvoch dní.
Diskusia Aujeszkyho choroba, známa taktiež aj ako pseudobesnota, je ochorenie spôsobované prasacím herpesvírusom – 1 (Suid herpesvirus 1, SHV-1). Primárnym hostiteľom a rezervoárom vírusu je sviňa, avšak vírus je patogénny pre viacero živočíšnych druhov (psy, mačky, prežúvavce, králiky) okrem človeka a niektorých primátov. Klinické príznaky u svíň varírujú v závislosti od veku, virulencie kmeňa a imunostatusu infikovaného jedinca. Najcitlivejšie voči infekcii sú prasatá do dvoch týždňov veku, u ktorých je zaznamenávaná až 100% mortalita. U starších kategórií prasiat sa ochorenie prejavuje hypertermiou, anorexiou, rinitídou, výtokmi z nosa až pneumóniou. Mortalita u týchto kategórií je pomerne vysoká, avšak mortalita dosahuje len niečo okolo 1-2 %. U dospelých jedincov prevládajú respiratórne príznaky, ale u gravidných prasníc vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje potraty, prípadne úhyn novorodených prasiat. U ostatných vnímavých druhov zvierat je priebeh ochorenia fatálny. Predominantým klinickým príznakom je intenzívny pruritus. Jediným druhom prežívajúcim infekciu SHV – 1 je sviňa (www.oie.int). Prítomnosť ochorenia u domácich zvierat môže byť prvou indikáciou na prítomnosť SHV-1 v populácii svíň. V súčasnej dobe, pri populačnej explózii diviačej zveri, sú najohrozenejšou skupinou poľovnícke psy. V prípade prítomnosti vírusu v populácii diviačej zveri je riziko infikovania sa psov pomerne vysoké. Poľovnícky pes sa pri práci s diviakom (durenie, dohľadávka a tzv. stavanie poranenej zveri) dostáva do blízkeho oronazálneho kontaktu, kedy môže dochádzať k prenosu vírusu. Greene (2006) uvádza aj prenos pri pohryzení prasaťom, čo pri agresivite diviakov nie je neobvyklý jav. Druhým spôsobom prenosu je konzumácia tepelne neupraveného mäsa, prípadne vnútorností z infikovaných jedincov. Aj keď majitelia psov pri skrmovaní vnútorností tieto tepelne upravujú, nie je vylúčené že sa pes dostane k čerstvému vývrhu, najmä na spoločných poľovačkách. Potencionálnou cestou prenosu vírusu môže byť aj výcvik psa, kedy sa používa koža z diviaka aj s hlavou. Prenos ochorenia zo psa na psa nebol zaznamenaný (Greene, 2006). Terapia ani vakcinácia Aujeszkyho choroby u psov neexistuje a po prepuknutí typických klinických príznakov je lepšie zvoliť eutanáziu. Z diagnostických metód na potvrdenie ochorenia u psov pripadá do úvahy virologické vyšetrenie mozgového tkaniva. Vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok proti SHV-1 je možné len u svíň, nakoľko sa u ostatných druhov zvierat protilátky pred smrťou nestihnú vytvoriť. Z uvedeného vyplýva, že prevencia infikovania sa psov je veľmi komplikovaná. Je dôležité obmedziť kontakt psov s diviakmi na najnižšiu možnú mieru, zamedziť požieraniu surových vývrhov a tepelne upravovať skrmované mäso a vnútornosti z diviačej zveri. http://www.oie.int/fileadmin/Home/eng/Health_standards/tahm/2.01.02_AUJESZKYS_DIS.pdf Greene, C. E. (2006): Infectious diseases of the dog and cat. , Elesevier, p: 183-187. |