Komora veterinárních lékařů České republiky

KVL ČR byla založena zákonem 381 České národní rady ze dne 11. září 1991 o Komoře veterinárních lékařů ČR, ve znění pozdějších předpisů.

Představujeme – MVDr. Tibor Brauner

  Časopis Zvěrokruh 1/2015
     Společenská rubrika

Radka Vaňousová

MVDr. Tibor Brauner

LEV NA POSTU PREZIDENTA KVL SR

 

Jak byste se sám popsal?

Je veľmi ťažké sa sám popisovať a myslím si, že človeka by mali popisovať činy, ktoré sú za ním. Ale stručne, myslím si, že som nekonfl iktný typ človeka, ktorý hľadá aj na iných vždy to dobré. Z toho vyplýva, že niekedy som až príliš dôverčivý, ale život ma naučil, že nie všetci ľudia chcú dobro pre ostatných. Spolahlivosť a zodpovednosť sú prednosťami, ktoré si veľmi vážim a snažím sa, aby ma charakterizovali.

Jaké máte životní krédo?

Ak chceš byť múdrym, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.

Odkud pocházíte?

Narodil som sa v Prahe a vo veku desiatich dní som sa presťahoval do Bratislavy :-), kde trávim celý zvyšok svojho života.

Ovlivnilo vaše rodinné zázemí výběr vašeho budoucího povolání?

Rodinné prostredie bolo určujúcim pre výber môjho povolania, aj keď môj otec, ktorý bol tiež veterinárny lekár, zomrel, keď som mal sedem rokov. Aj mama pracovala medzi veterinármi a spomienky kolegov na môjho otca a neskôr, počas štúdia, zoznamovanie sa s jeho dielom (vedeckou, publikačnou a pedagogickou činnosťou) bolo pre mňa inšpiráciou a záväzkom zároveň.

Jak vzpomínáte na studentská léta?

Krásne spomienky na Brno, na vtedajšiu Vysokú školu veterinárnu, na pedagógov, spolužiakov a samozrejme na spolužiačky. Myslím si, že som bol dobrým študentom, ale aj s odstupom času musím priznať, že štúdium bolo veľmi náročné a vzhľadom k tomu, že som sa v tých rokov venoval aktívne športu, až v súčasnosti mám občas možnosť spoznať skutočné krásy Brna.

Jak těžké byly začátky a jakými cestami se ubírala vaše profesní kariéra?

 

Po skončení štúdia na VŠV v Brne som nastúpil na Veterinárnu polikliniku pre malé a drobné zvieratá v Bratislave, ktorú som v rámci brigád a praxí navštevoval počas celého štúdia. Tým sa mi splnil sen, pracovať v praxi spoločenských zvierat. Počas vysokoškolského štúdia som inklinoval ku kardiológii, ale na tomto pracovisku už bol kolega, ktorý sa tejto problematike venoval.

Keďže som považoval za užitočné, okrem všeobecnej praxe, zamerať sa na určitú oblasť veterinárnej medicíny a mal som rád drobnú a presnú prácu, našla si ma veterinárna stomatológia. Odbor, ktorý vo veterine bol v tých časoch v plienkach, ale podpora kolegov a možnosť stáži najprv u humánnych lekárov a po roku 1989 aj v zahraničí u veterinárov ma posunuli v štúdiu ďalej.

 

Po privatizácii veterinárnej služby v roku 1992 som si založil vlastnú ordináciu, v ktorej pracujem dodnes, a som veľmi rád, že mám malý team zamestnancov, ktorí ma vždy podporovali aj v mojich ostatných aktivitách. V roku 1993 som stál pri zrode Slovenskej asociácie veterinárnych lekárov malých zvierat a od roku 1997 do roku 1999 som bol jej viceprezidentom. Po zvolení vtedajšieho prezidenta Dr. Vargu do štruktúr Svetovej asociácie veterinárnych lekárov malých zvierat som prijal v roku 1999 kandidatúru na prezidenta SAVLMZ a bol som zvolený. Jej prezidentom som bol dve funkčné obdobia a následné ďalšie dve opäť jej viceprezidentom. Počas pôsobenia v SAVLMZ a zastupovania Slovenska v rámci WSAVA som bol činný aj vo vzdelávacej komisii tejto svetovej asociácie, kde som mal istý čas na starosť európsku časť vzdelávacieho projektu.

Od roku 2005 som pracoval až do roku 2011 ako predseda vzdelávacej komisie Komory veterinárnych lekárov SR a od roku 2011 do roku 2014 som zastával funkciu jej viceprezidenta. Moje skúsenosti z oblasti vzdelávania sa rozhodla od roku 2006 využívať aj Juhoeurópska veterinárna konferencia v Barcelone, kde som bol do roku 2011 členom komisie poradcov. Okrem toho som zastával deväť rokov funkciu prezidenta Regionálnej komory Bratislava a od roku 2009 som členom skušobnej komisie na štátnych záverečných skúškach na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Jak trávíte svůj volný čas?

Voľný čas sa snažím venovať hlavne športu, ktorý bol súčasťou celého môjho života. V zime lyžovanie, celoročne beh a trošku plávania (v lete aj pod hladinou). Občas si nájdem čas na vysokohorskú turistiku. Nerád by som zabudol na hudbu, ktorá mi dodáva veľa energie.

Máte nějaké zvířecí mazlíky?

Istú časť môjho tak malého voľného času venujem labradorovi Brunovi.

Jak vnímáte problémy veterinárních lékařů v České republice a na Slovensku?

 

Myslím si, dokonca som presvedčený, že naše dve krajiny sú veľmi podobné vo veľa oblastiach. Veterinárnu medicínu a problemy veterinárnych lekárov nevynímajúc. V Čechách aj na Slovensku nás trápi počet absolventov veterinárnych univerzít v pomere k možnosti uplatnenia sa. Klesajúce počty hospodárskych zvierat vedú k miestami až neúnosnej konkurencii v praxi zvierat spoločenských. Často vzniká nezdravá konkurencia, ktorá má za následok nekolegiálne vzťahy, ktoré sú pre stav veľmi neprospešné.

Osobne som veľmi rád, že sa na Slovensku za posledné roky výrazne zlepšil vzťah medzi Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Komorou veterinárnych lekárov SR. Ale ani táto situácia nevznikla sama a všetky spomenuté zložky museli na nej zapracovať.

 

Co byste přál veterinářům do budoucna ?

Do budúcnosti by som chcel zapriať veterinárom obidvoch naších krajín v prvom rade veľa zdravia, ktoré je skutočne to úplne najdôležitejšie. Veľa pracovných príležitostí a rozšírenie klientely pre tých, ktorí na sebe pracujú, vzdelávajú sa, robia všetko pre to, aby veterinár mohol byť hrdý na titul MVDr. Odbornosť je najdôležitejšia, ale komunikácia s klientom je istou výkladnou skriňou stavu.

Ďalej by som rád zaprial veterinárom v Čechách a na Slovensku, po komorových voľbách, múdre a uvážlivé vedenie komory,

ktoré bude zastávať ich potreby a bude dôstojne reprezentovať náš stav. Som presvedčený, že máte v osobe Dr. Daniela a celého predstavenstva KVL ČR záruku spomínaného smerovania a môžem sľúbiť za naše prezídium, že sa bude tiež snažiť naplniť túto predstavu.

Vtip, o který byste se chtěl podělit?

Vzhľadom k tomu, že časopis môže byť čítaný aj pred 22.00 hodinou tak:

V reštaurácii hovorí hosť čašníkovi: To kuracie bolo tak nedovarené, že skúsený veterinár by to kura ešte zachránil :-).

 

 

Rozhovor připravila
Radka Vaňousová