Ladislav Stodola 6. stredoeurópsky veterinárny kongres Animal Vetex, Brno
Svoje prezentácie mali šéfovia ŠVS ČR, doc. MVDr. M. Malena, Ph.D., ŠVPS SR, prof. MVDr. J. Bíreš,Dr.Sc., prorektor VFU Brno, prof. MVDr. A, Hera CSc., MZe ČR, Ing. J. Hojer zástupca DG Sanco, Dr. K. Van Dyck, ÚSKVBL ČR a SR, MGr. L. Pokludová, Ph.D., MVDr. J. Hederová, zástupcovia chovateľských zväzov, MVDr. Osička a veterinárnych lekárov z praxe a diagnostických ústavov (ŠVÚ, VUVeL Brno).
Stručne predstavil projekt sledovania AMR u vybraných pôvodcov ochorení u jednotlivých druhov hospodárskych zvierat (HD, ošípaných, hydiny). V súčasnosti sa definujú konkrétne kroky štandardného postupu, podľa ktorého sa bude v roku 2016 vykonávať riadne sledovanie a zber informácií o spotrebe a AMR. Cieľom je poskytnúť analýzu aktuálne situácie veterinárnej, chovateľskej a spotrebiteľskej verejnosti. Riaditeľ ŠVPS SR, prof. MVDr. J, Bíreš Dr.Sc., hovoril o činnosti štátnej správy v oblasti antimikrobiálnej politiky. Stručne prezentoval výsledky kontrol na území SR v uplynulých rokoch a o záchyte reziduí cudzorodých látok v natívnych potravinách a živočíšnych produktoch. Zmienil sa o študiách, ktoré popisovali notorické zoorezistentné patogény (Salmonela Spp., Streproccocus Spp., Campylobacter Spp.) v populácii ľudí a zvierat. Vznik rezistecie je spôsobovaný aj faktom, že rovnaké druhy antimikrobiálnych látok sa používajú dlhodobo a rovnako ako u ľudí, tak u zvierat. Záverom zdôraznil nutnosť medzinárodnej spolupráce a nutnosti previazať a skoordinovať postupy jednotlivých systémov tlmenia AMR.
Veľmi zaujímavá bola prezentácia Dr. H.-J. Gotza, zo Spolkovej republiky Nemecka. Popísal systém legislatívnych opatrení, ktoré majú viesť k zníženiu spotreby ATB, a tým aj k tlmeniu AMR v Nemecku. Už niekoľko rokov s typickou dôslednosťou systematicky realizujú zber informácií o spotrebe, ktoré poskytuje chovateľ. Následne stanovili tzv. terapeutický index, ktorý definuje priemernú spotrebu na zviera v danom druhu hospodárskych zvierat. Určili aj kategórie, ktoré presahujú tento priemer a chovateľ musí v takomto prípade zdôvodňovať nadmernú spotrebu. Aj veterinárny lekár sa vyjadruje, prečo je spotreba vyššia ako priemer, t. j. zdôvodňuje opodstatnenosť použitia nadmerného množstva ATB. Kompetentné kontrolné orgány môžu vykonať kontrolu chovu, v akom zdravotnom stave sa liečené zvieratá nachádzajú, v akých podmienkach žijú. Doporučujú sa opatrenia na zlepšenie stavu tak, aby spotreba ATB bola znížená.
V ďalších prednáškach hovorila doc. MVDr. H. Žemličková, PhDr. O antibiotickej politike vo vzťahu k zdraviu ľudí. MVDr. T. Černý z SVÚ Praha referoval o výsledkoch sledovanie rezistencie vybraných patogénov. MVDr. O. Huml, z Vedilab Plzeň, prezentoval výsledky monitoringu ATB rezistencie vo veterinárnej oblasti. MVDr. K. Nedbalcová, Ph.D., z VÚVeL Brno popísala monitoring a trend rezistencie k antimikrobiálnym látkam u respiračných patogénoch HD a ošípaných.
Fluorochinolóny (FQ) a cefalosporíny 3. a 4. generácie (ceftiofur, ceftiochinolon, CEF) boli definované ako tzv. záložné ATB, ktorých spotreba vo veterinárnej oblasti má byť maximálne redukovaná. Je veľká snaha túto skupinu ATB úplne vypustiť zo systému hromadných medikácií u hospodárskych zvierat. Mgr. L. Pokludová, Ph.D., v referáte Aspekty používania premixov v chovoch zvierat v ČR, tematicky nadviazala na Ing. M. Jeřábka, ktorý hovoril o kontaminácii a potenciálnych rizikách vzniku rezistencie pri hromadných medikáciách krmiva v chovoch zvierat. Diskutovala o opodstatnenosti medikácie cez krmivo, zdôraznila výhody medikácie cez vodu a upozornila na riziko skríženej rezistenice pri používaní viacerých antibiotík v krmive súčastne. V ďalšej časti svojej prednášky hovorila o trendoch v severských krajinác, kde sa dokonca chovateľské zväzy zaväzujú nepoužívať tzv. následné ATB (FQ, CEF) vo forme medikácie krmív a dokonca ani vo forme intramamárnych liekov pre terapiu v zasušení (IMM DC). Hovorila o dánskom systéme DENMAP. Tento systém sleduje spotrebu a rezistenciu antimikrobilálnych látok v chovoch HZ v Dánsku. Výsledky sú verejne dostupné a chovateľská verejnosť ich akceptuje. Chovatelia, na základe doporučení veterinárov, sa snažia aplikovať princípy prevencie a profylaxie tak, aby sa spotreba ATB trvale znižovala. V závere konferencie niektorí praktickí veterinárni lekári hovorili o odporúčaniach pre používania ATB v chovoch HD, ošípaných a hydiny. Súčastne sa konalo spoločné zasadanie zástupcov SVS ČR, ŠVPS SR, KVL ČR, KVL SR, ÚSKVBL ČR, ÚŠKVBL SR, VÚVeL Brno, MZe ČR. Témou bola praktická realizácia zberu informácií o spotrebe ATB v chovoch HZ na území ČR a SR. V roku 2014 sa bude sledovať spotreba antimikrobilánych látok v chovoch ošípaných a hlásenia budú podávať chovatelia zvierat.
|
Komora veterinárních lékařů České republiky
KVL ČR byla založena zákonem 381 České národní rady ze dne 11. září 1991 o Komoře veterinárních lékařů ČR, ve znění pozdějších předpisů.
